ahoj všetci ktorí ste ešte neyanevreli na môj blog...
chcem sa s vami podeliť o veci ktore Boh robil v mojom živote za poslednú dobu. Tento posledný semester bol veľmi náročný a ja som prehodnocovala veci či vôbec majú zmysel. Skutočne Boh v ktorého verím je taký mocný, nieje to len v mojej hlave. Prečo všetko čo počujem v zboroch a na káznach tak kriticky posudzujem? Prečo cítim prázdnotu? Viete prehodnocovať to čomu veríte nieje ľahké... Bola som na Boha vlastne nahnevaná prečo ku mne nehovorí tak ako kedysi... Ale páči sa mi že Boh má svoje vlastné cesty. On poslal misijný tím z ukrajiny, ktorým som nejakým zázrakom prekladala. Tam hovoril ku mne skrze jedného pastora a ten mi povedal, že mal sen a v tom sne som bola ja. Ja ako myslím v štruktúre. Všetko spájam do logiky-to ma naučila škola a je to občas na škodu. Prišla som na to prečo Boh ku mne nehovorí - dala som ho do škatuľky. Myslela som si že ak ja budem robiť toto a toto, on Bude robiť toto. Všetci dobre vieme že to tak nefunguje ale keď sa do toho sami dosstaneme nevieme si pomôcť. Môzeš sa aj modliť aj postiť aj vstávať ráno o 5,00 a Pán Boh to nemusí požehnať. Ale dôležité je neprestať s tým, a ja som to vtedy zložila... ale Boh v ktorého veríme je fakt verný, vídí ťa, počuje ťa, čaká ťa....
Trvalo mi pol roka kým som sa z toho vyhrabala a naučila som sa nebyť ako farizeji. On je ten zvrchovaný.... nemusíš zatvárať oči a tváriť sa zbožne, on bude hovoriť len ho nesmieš obmedziť. Chcem ti povedať že Pán Boh ťa vidí, vidí to po čom túžiš, o čo voláš v slzách... nevzdávaj to s ním. S NÍM NESMIEŠ ÍSŤ SÁM.
